Späť na obsah
Od Jørgena Johansena a Briana Martina
Čo robí protestnú akciu efektívnou? Organizátori majú mnoho potenciálnych možností: čo, kedy, kde, ako a kto. Poradiť môže pohľad na to, ako verejnosť zvyčajne reagujú na posolstvá.
Do mesta prichádzajú čelní predstavitelia vlády. Zorganizujme protest! Budeme mať obrovské zhromaždenie a pochod. Tí ktorí chcú, môžu blokovať miesto konania. Vyjadríme svoje obavy z nerovnosti, využívania a široko známej agresie.
Ale počkajte sekundu. Bude tento druh protestu efektívny? Zmení názory ľudí, zmobilizuje podporu a pomôže vytvoriť lepšiu spoločnosť? Alebo namiesto toho posilní predsudky, znepriatelí možných podporovateľov a vysaje energiu z efektívnejších iniciatív? A vôbec, čo to znamená „byť efektívny“?
Na tieto otázky neexistujú jednoduché odpovede. Akcie môžu mať rôzne dopady. Mnohé sa ťažko merajú a niektoré sa úplne prehliadajú. Zvažovanie pre a proti je náročné: je to vec emócií, rovnako ako rozumu.
Súvislosť
Akcie treba navrhovať so súvislosťou na mysli. Čo je vhodné v jednej situácii môže byť úplne kontraproduktívne v inej. Zákony, médiá, polícia, kultúra, náboženstvo, občianska spoločnosť a mnohé ďalšie faktory sú v Burkine Faso, Nemecku, Nepále, Indonézii a Číne dosť odlišné. V Indii v roku 1930 sa Gándhí rozhodol vybudovať kampaň okolo soli, ktorá bola pre Indov kvôli britským soľným zákonom silným symbolom. Čo by mohli použiť demonštranti ako silný symbol vo Svazijsku alebo Švédsku dnes?
Akcie musia byť navrhnuté s hlbokými znalosťami miestnych podmienok. Všeobecným pravidlom je, že úspešné príbehy by sa nikdy nemali kopírovať, ale môžu fungovať ako inšpirácia a užitočné prípady, z ktorých sa dá učiť.
Na časovo neobmedzené hladovky sa v kresťanskej kultúre pozerá dosť odlišne, než v hindskej spoločnosti. Pre ateistov a kresťanov obetovať svoj život znamená veľa, kým hinduisti očakávajú mnoho ďalších budúcich životov – čo je dôležitý rozdiel! V krajine, v ktorej aktivista riskuje mučenie, príliš dlhé uväznenie alebo trest smrti, je občianska neposlušnosť niečím iným, než v krajinách, v ktorých je pravdepodobným výsledkom pokuta alebo pár týždňov v decentnom väzení. Pre aktivistov je múdre, keď konajú inak v krajinách s prísnou cenzúrou a štátnymi médiami a krajinami, kde slobodné a opozičné médiá pravidelne informujú o demonštráciách.
Voľby
Existujú dva hlavné typy akcií: (1) odporovanie a (2) podporovanie. Prvá sa zameriava na to, s čím nesúhlasíte a druhá na vašu alternatívu. V každej z nich je mnoho možností. Vo väčšine prípadov je omnoho jednoduchšie vytvoriť pozitívny obraz, keď máte alternatívu. Povedať „nie!“ je bežné a ľahké, ale často sa to považuje za zbytočné, ako blokujúci proces. Predstavenie alternatív je náročnejšie, ale často je to odmenené tým, že ich považujú za konštruktívne.
V každej z týchto hlavných kategórií si musíte opäť zvoliť: priama akcia alebo nepriama akcia. Priamou akciou myslíme urobiť niečo s problémom/konfliktom samotným. Mohlo by to byť uzavretie mestskej ulice, aby ste ju premenili na miesto pre chodcov. Alebo by to mohlo byť neoprávnené obsadenie domu a jeho premena na kultúrne centrum. Keď aktivisti v kampani Genetix Snowball ničia geneticky modifikované rastliny z polí v Británii, nepožadujú len to, aby boli tieto polia označené za nelegálne, ale sami ich odstraňujú. Tieto typy akcií sú často nezákonné a riskantné. Pointou je v tomto prípade to, že aktivisti sami robia zmenu priamo: podnikajú priamu akciu.
Nepriame akcie zahrňujú oslovenie niekoho iného, ako sú politici alebo podnikoví manažéri, aby reagovali na požiadavku alebo riešili nespravodlivú situáciu. V mnohých krajinách potrebujete od miestnej polície povolenie na demonštráciu a niekedy bývajú policajti nápomocní pri udržiavaní pokoja počas jej priebehu. Tieto typy akcie závisia od sympatie niekoho ďalšieho, aby boli úspešné. Ak držitelia moci ani verejnosť nepodporujú vaše požiadavky, nedosiahnete čo chcete.
Všimnite si, že v diktatúrach môžu byť požiadavky formou priamej akcie, pretože sú uplatnením slobody prejavu.
Pre priame aj nepriame akcie potrebujete vyvinúť viac typov akcií. Tvorivosť, fantázia a experimenty sú veľmi dôležité. Tak ako výrobcovia zbraní prichádzajú každý rok so sofistikovanejšími zbraňami, aktivisti musia vyvinúť nové formy akcie. Dobré príklady by sa mali otestovať, zdokumentovať a prijať pre použitie inokedy, na inom mieste a za iných okolností.
Obecenstvá
Ohľadom mnohých záležitostí existujú tri hlavné skupiny: aktivisti, protivníci a tretie strany. Keď chce skupina odmietnuť utláčateľskú vládu, do protestov sa zapájajú aktivisti. Protivníkmi sú vláda a jej agentúry ako polícia a armáda. Tretími stranami sú tí, ktorí nie sú priamo zapojení do boja: všeobecná verejnosť a väčšina ľudí v iných krajinách. Ľudia sa následkom akcií môžu presunúť z tretej strany k aktivistom a naopak. Jedným cieľom je zapojiť viac ľudí. Vo väčšie prípadov sú médiá nositeľmi informácií/propagandy a posolstiev z akcie k širšiemu publiku.
Rovnako ako pohľad na to, kto sú obecenstvá, je užitočné pozrieť sa na interakciu medzi metódami aktivistov a obecenstvami.
Zosúladenie
Mediálny guru Marshal McLuhan povedal, „Médium je správa.“ Napríklad, televízia podporuje určitý spôsob nazerania na svet, bez ohľadu na to, čo je na obrazovke. Osobná konverzácia podporuje odlišnú perspektívu.
V aktivizme je médium – menovite, metóda akcie – taktiež správou. Podľa perspektívy v psychológii nazývanej atribúcia robia obecenstvá predpoklady o niekoho motiváciách v súlade s následkami akcií, ktoré podnikne. Keď aktivisti hrozia použitím násilia – napríklad bombovými útokmi, vraždami alebo únosmi – mnoho pozorovateľov bude veriť, že cieľom aktivistov je zničiť spoločnosť. O metóde, menovite, zničeniu, sa predpokladá, že odráža cieľ. Napríklad, po jedenástom septembri si mnoho ľudí v USA myslelo, že cieľom al-Kájdy bolo zničiť americkú spoločnosť. Toto bolo zlé posolstvo. Veľmi málo amerických občanov vedelo, že kľúčové ciele Usámu bin-Ládina sa týkali politík americkej vlády v moslimskom svete.
Tá istá vec platí v omnoho menšej miere. Ak pracovník na demonštrácii opľuje manažéra, posolstvom bude opovrhnutie a neúcta, čo môže odviesť pozornosť obecenstiev od posolstva, ktorým sú nízke platy alebo práca v nebezpečných podmienkach.
Akcie sú mocnejšie, keď použitá metóda – médium – je v súlade s posolstvom. V americkom hnutí za ľudské práva dobre oblečení černosi vstúpili do reštaurácií len pre bielych a slušne a ticho sedeli za obednými pultmi, pričom nereagovali na nadávky a policajnú provokáciu. Ich prítomnosť a úctivé spôsoby vyslali mocné posolstvo, ktoré bolo v súlade s krátkodobým cieľom – rovnakým prístupom do reštaurácie, rovnako ako dlhodobým cieľom rasovej rovnosti. Na druhej strane, nadávky od bielych klientov a agresívna akcia polície, ktoré boli smerované len na černochov v reštaurácii, vyslali posolstvo, že segregácia bola systémom rasizmu, vylúčenia a agresie. Tieto mocné posolstvá pomohli zdiskreditovať segregáciu medzi verejnosťou vo zvyšku USA a vo svete.
Vysporiadanie sa s útokom
Na demonštrantov sa často útočí: môžu ich ohovárať, obťažovať, biť, zatknúť, uväzniť, dokonca zabiť. Ich komunikačné prostriedky môžu byť narušené, do ich úradov môžu vpadnúť a ich vybavenie môže byť skonfiškované alebo zničené. Tieto útoky sú bolestivé a drahé, poškodzujú morálku a môžu odradiť od účasti. Ale so správnou prípravou, taktikami a šťastím sa môžu niektoré útoky obrátiť proti útočníkom. Nie je to jednoduché a nestáva sa to často, alebo môže to byť veľmi silné.
Páchatelia a ich podporovatelia pravidelne používajú päť metód, aby zabránili pobúreniu zo svojich útokov:
Zakrytie útoku
Znehodnotenie cieľa
Opätovné vysvetlenie, čo sa stalo (vrátane klamstiev, minimalizácie účinkov a obviňovania ostatných)
Použitie oficiálnych kanálov, aby sa vytvorilo zdanie spravodlivosti
Zastrašenie a podplatenie cieľov a ich podporovateľov.
Napríklad, po tom, ako polícia zaútočí na demonštrantov, polícia a jej podporovatelia môžu použiť každú z týchto piatich metód.
Polícia sa pri útoku na demonštrantov často pokúša útočiť na nich ďaleko od svedkov a kamier.
Polícia, politici a komentátori očierňujú demonštrantov s tým, že sú bezcharakterní, škaredo hovoria, sú to zle vychovaní zasrani, sú platení aby sa zúčastňovali demonštrácií (profesionálni demonštranti), bitkári, spodina, zločinci alebo teroristi.
Tvrdia, že polícia si robila svoju povinnosť, že demonštranti boli násilní a narušovali mier a že v skutočnosti oni zaútočili na políciu.
Keď sa demonštranti formálne sťažujú alebo idú na súd, zriedkavo to má vážne následky pre urážlivú políciu. Medzitým, celý proces trvá tak dlho, že väčšina ľudí stratí záujem, kým aktivisti sú zviazaní formalitami a ich pozornosť je odvedená od aktivizmu.
V mnohých prípadoch demonštranti nevypovedajú zo strachu z policajných represálií; počas súdneho procesu môžu prijať urovnanie na vyriešenie sporu, často s pridaným ustanovením o mlčaní.
Každá z piatich metód môže byť napadnutá.
Záver
Pri rozhodovaní, proti čomu, kedy a ako protestovať, je užitočné premýšľať o verejnosti a posolstvách.
Súvislosť
Akcie treba navrhovať so súvislosťou na mysli. Čo je vhodné v jednej situácii môže byť úplne kontraproduktívne v inej.
Voľby
Sú dva hlavné typy akcií: (1) odporovať a (2) podporovať. Prvá sa zameriava na to, s čím nesúhlasíte a druhá na vašu alternatívu.
Obecenstvá
Ako na seba vzájomne pôsobia obecenstvá a aktivistické metódy? Protivníci, tretie strany a aktivisti sami sú dôležitými obecenstvami.
Zosúladenie
Ako sú aktivistické metódy zosúladené s aktivistickými cieľmi? Ak sú úzko zosúladené, je pravdepodobnejšie, že doručia správe posolstvo.
Útoky
Ako budú vnímané útoky? Je životne dôležité byť pripravený čeliť metódam krytia, znehodnotenia, opätovnej interpretácie, oficiálnych kanálov, zastrašovania a podplácania.
Posledné slová: dokumentácia, hodnotenie a šírenie
Aby boli akcie efektívnejšie, aktivisti sa musia učiť z minulých skúseností. Musia zdokumentovať a vyhodnotiť, čo robia a sprístupniť tieto informácie ostatným. Tak ako sa študenti na vojenských vysokých školách učia o historických bitkách z prednášok a učebníc, aktivisti musia vybudovať podobný systém pre nasledujúce generácie, aby sa učili z histórie spoločenských hnutí. Toto vyžaduje seriózne, kritické hodnotenia plánovania, akcií a výsledkov. Študovanie chýb je rovnako dôležité ako oslavovanie víťazstiev. Potom musia byť tieto hodnotenia sprístupnené ostatným aktivistom, berúc do úvahy rôzne jazyky a súvislosti. Je to veľká úloha. Je mnoho akcií, z ktorých sa dá učiť!
