Väzenská podpora

Späť na obsah

Skúsenosť MOC (Movimento de Objectión de Conciencia) s pomáhaním ľudí vo väzení je založená na kampani občianskej neposlušnosti proti povinnej vojenskej službe – kampani insumisión 1971-2002, v ktorej boli uväznené tisíce insumisov (odporcov vojenskej služby). Počas tohto obdobia boli navrhnuté a odskúšané rôzne spôsoby podpory väzňov. Jeden z najhodnotnejších boli bezpochyby 'podporné skupiny'.

Predstavme si konkrétny prípad, aby sme ilustrovali, ako tieto skupiny fungujú. Bixente Desobediente je insumiso, ktorý si bude musieť odpykať trest 2 roky, 4 mesiace a 1 deň. Musí zvolať stretnutie s ľuďmi, ktorí sú mu blízky (rodina, priatelia). Na prvé stretnutie príde jeho priateľka, jeho sestra, traja priatelia zo susedstva, kamoš z univerzity, bratanec, chlapík, ktorého stretol v antimilitatistickej diskusnej skupine a sused. Táto skupina posudzuje jeho rozhodnutie byť insumisom, diskutuje o jeho motívoch a následkoch, ktoré by to mohlo priniesť. Keďže nie všetci rozumejú pojmom ako občianska neposlušnosť, nenásilie, priama akcia a antimilitarizmus, skupina si na ne taktiež posvieti. Na nasledujúcich stretnutiach stanovia ciele a po výdatnom brainstormingu a diskusii vymyslia nasledovné ciele:

1) Emočná podpora:

Emočné podporovanie Bixenteho je dôležité počas jeho času pred jeho súdnym procesom, na súde samotnom a vo väzení. Jedným návrhom je prenajať si autobus, aby každý kto chce mohol ísť na súd a byť svedkom súdneho procesu. Ďalšími návrhmi je navštíviť Bixenteho vo väzení a pobádať ostatných, aby mu písali listy. Myšlienkou je, že by sa nemal cítiť byť sám a mal by mať nepretržitý kontakt s nápomocnými priateľmi. Táto podpora by sa tiež mala rozšíriť na jeho blízkych, ako sú jeho rodičia.

2) Logistická podpora:

Pred svojím súdnym procesom a aj vo väzení bude Bixente potrebovať materiálnu podporu. Pred svojím súdnym procesom sa skryje, aby sa vyhol zatknutiu a vyšetrovacej väzbe, takže ľudia mu musia preniesť veci z predchádzajúceho miesta jeho pobytu na jeho súčasné miesto, aby ho nechytili. Vo väzení potrebuje knihy a papier, aby mohol pokračovať vo svojich štúdiách. Aj toto je práca podpornej skupiny.

3) Politická práca:

MOC, hnutie do ktorého Bixente patrí, je zodpovedné za politickú prácu. Avšak, podporná skupina môže s nimi tiež spolupracovať a zapájať sa do protestných akcií organizovaných MOC – najmä tí, ktorí sú zapojení do jeho súdneho procesu a uväznenia. Skupiny sa zároveň môžu politicky prihovárať na miestach, kde je Bixente známy – v jeho susedstve a na univerzite – aby maximalizovali výhody, ktoré im poskytla neposlušnosťou Bixenteho a ostatných väzňov. Podporná skupina tiež môže dať dokopy emailový zoznam, aby ľudí informovala o jeho prípade, a web stránku s informáciami o Bixenteho prípade, antimilitarizme, odporu voči vojenským výdavkom v podobne vojnovej dane, mierovému vzdelávaniu a odkazmi na súvisiace stránky. Niekedy Bixente napíše list, ktorý bude môcť kolovať. Podporná skupina by sa mala koordinovať s MOC – napríklad, jeden člen bude navštevovať mítingy MOC – a sledovať, či sa ich akcie zhodujú s celkovou kampaňou MOC.

Podporné skupiny sú veľkou pomocou nie len pre väzňa, ale tiež pre MOC. Zdieľajú prácu a slúžia tiež ako vstupné body pre ľudí, aby sa pripojili k hnutiu. Koordinácia medzi politickou skupinou, podpornou skupinou a s väzňom je základom. Dôležitá je stabilná, častá komunikácia. Politické kritériá pochádzajú z politického hnutia, nie z väzenia; avšak väzenské návštevy od členov oboch skupín sú dôležité pre rozvoj a koordináciu práce.