Ako funguje nenásilie?
Nenásilie posilňuje kampaň tromi spôsobmi:
1. Medzi účastníkmi v kampani. Pri podporovaní dôvery a solidarity medzi účastníkmi prichádzajú účastníci (ideálne) do kontaktu so zdrojmi svojej vlastnej moci vedieť, ako konať v situácii. Mnoho ľudí nechápe, akí kreatívni môžu byť, kým pri pokuse o niečo nové nemajú podporu ostatných.
2. Vo vzťahu k protivníkovi kampane. Cieľom nenásilia je buď odhaliť násilie protivníka alebo zaistiť, že násilný útlak sa politicky 'otočí' proti nemu. Okrem toho, nenásilie sa usiluje o oslabenie 'mocenských pilierov' utláčateľskej inštitúcie (viď cvičenie 'Piliere moci' alebo 'Spektrum spojencov'). Namiesto toho, aby nenásilie zaobchádzalo so zamestnancami našich protivníkov ako s neživými strojmi, sa im pokúša vytvoriť možnosti pre prehodnotenie svojej lojálnosti.
3. Vo vzťahu k ostatným, ktorí sa ešte nezapojili. Nenásilie mení kvalitu komunikácie s okoloidúcimi alebo 'outsidermi' – ľuďmi, ktorí sa ešte nezaujímajú o našu vec alebo sa kvôli nej ešte neaktivizujú, ľudia, ktorí môžu byť možnými spojencami (viď cvičenie 'Spektrum spojencov').
Pionierom vedy o nenásilí bol Gene Sharp, ktorý naznačil štyri mechanizmy zmeny u tých, ktorí odporujú nenásilnému boju:
a) konverzia: príležitostne ich kampaň presvedčí o svojom uhle pohľadu; b) prinútenie: niekedy môže kampaň prinútiť protivníkov ustúpiť bez presviedčania o tom, čo považujú aktivisti za správne alebo nesprávne; c) vyhovenie: keď sa protivník obzerá po nejakom spôsobe 'vyhovenia' kampani, aby urobil ústupok bez udelenia všetkého čo kampaň požaduje a bez zrieknutia sa moci; d) dezintegrácia: mechanizmus, ktorý Sharp pridal po roku 1989, keď režimy pridružené ku Sovietskemu zväzu stratili toľko zo svojej legitimity a mali takú malú schopnosť obnoviť sa, že sa tvárou v tvár výzve 'moci ľudu' rozpadli. (Pre viac, viď 'Formy akcie').
Veda o nenásilí ma tendenciu hľadieť viac na konečný úspech hnutia, konkrétne, na vplyv, aký sa mu podarilo vyvinúť na tých pri moci. Táto príručka sa však viac zaoberá procesmi prítomnými pri budovaní kampaní, udržiavaním a ujasňovaním záležitostí, navrhovaní kampaňových stratégií a prípravou a hodnotení akcie. To, čo píšeme, je pevne založené na praxi spoločenských hnutí a konkrétne na našich vlastných skúsenostiach s mierovými, protimilitaristickými a protijadrovými hnutiami a hnutiami sociálnej spravodlivosti v rôznych krajinách.